Boj o prežitie a smútok: Spomienky na cunami a povodňové katastrofy

Anke Barteit z údolia Ahr už zažila v živote dve ničivé katastrofy. V roku 2004 bola na Phukete v Thajsku, keď silné morské zemetrasenie v Indickom oceáne vyvolalo ničivú cunami. Povodne vlny zaplavili pobrežie v Ázii a Afrike vrátane Phuketa. Spolu s jej partnerom Heinzom sa Anke Barteit zachránila do horného poschodia svojho plážového hotela. Prvú noc po nehode bolo možné, aby sa spojila so svojimi rodičmi v Nemecku a upokojila ju. Krátko pred Silvesterom 2004 boli vyletení z oblasti katastrofy.

Od tejto skúsenosti má Anke Barteit napätý vzťah s vodou. Keď sa vrátila do Nemecka, opustila dvere kúpeľne a dvere sprchy, keď sa sprchovala, zatiaľ čo vyskočila z auta mesiace po cunami počas umývacieho procesu pri umývaní auta. O niekoľko mesiacov neskôr spolu so svojím partnerom zhromaždila dary a odletela späť do Phuketu, aby pomohla obetiam. Sen Anke Barteiita mal letieť do Phuketu 20. výročia tsunami na pamiatku, ale nemohla cestovať kvôli vážnej chorobe.

povodeň v Ahrtal

V roku 2021 Anke Barteit prežila v údolí Ahr novú povodňovú katastrofu, kde bol zaplavený jej byt. Dokázala sa zachrániť do prvého poschodia svojho domu, ale nemá spomienku na to, ako sa tam dostala. Zatiaľ čo ona sa osvetľuje pre obete tsunami v kaplnke Lourdes v Bachem, pripomína tiež ľudí, ktorí neprežili ničivú cunami v druhý vianočný deň. Zapáli jednu zo sviečok pre svojho partnera Heinza, ktorý zomrel pred niekoľkými mesiacmi.

Povodňová katastrofa v údolí AHR bola už desaťročia súčasťou najhorších povodní v západnej Európe. Každá postihnutá krajina vrátane Nemecka mala značné škody. V Nemecku zomrelo 180 ľudí, 700 bolo zranených a 73 ľudí sa považuje za nezvestných. Odhadované ekonomické škody spôsobené záplavami predstavujú 4,5 až 5,5 miliardy eur iba pre poistené škody. Obzvlášť ovplyvnená bola oblasť Ahrtal, známa svojou vinohradníckou a turistickou cestovnou ruchom. V dňoch povodní kleslo asi 90 litrov dažďa na meter štvorcový, čo sa považuje raz za 500 rokov alebo menej často.

Človek má významný vplyv na intenzitu takýchto poveternostných udalostí. Podľa výskumu zvýšenie teploty zvýšilo intenzitu dažďov o 3-19% a spôsobilo zvýšenie pravdepodobnosti povodní o 1,2-9 v porovnaní s predindustriálnym podnebím. Napriek vážnym účinkom zostáva otázkou, či tieto katastrofy povedú k prehodnoteniu v oblasti klímy.