Friedrich Ebert: Majster weimarskej demokracie je oslavovaný!

Friedrich Ebert: Majster weimarskej demokracie je oslavovaný!

Dnes, 1. júna 2025, si pripomíname 100. výročie úmrtia Friedricha Eberta, vynikajúcej osobnosti nemeckých demokratických dejín. Ebert, jediný demokraticky zmýšľajúci prezident Weimarskej republiky, si musel vyšliapať kamenistú cestu a musel prekonať nepriateľstvo zľava aj sprava. Jeho životný príbeh a politická kariéra sú zaznamenané v prepracovanom životopise Waltera Mühlhausena, ktorý bol vydaný v roku 2025 a prvýkrát uzrel svetlo sveta v roku 2006. Mühlhausen zastával v spoločnosti vedúce pozície takmer štyri desaťročia. Nadácia ríšskeho prezidenta Friedricha Eberta Memorial Foundation zamestnaný.

Friedrich Ebert sa narodil v Heidelbergu v roku 1871 ako siedme dieťa krajčíra a najprv bol sedlárom a potom vstúpil do Sociálnodemokratickej strany v roku 1889. Jeho politický vzostup začal v roku 1900, keď sa stal plateným úradníkom. V roku 1913 prevzal predsedníctvo SPD a zohral kľúčovú úlohu v revolúcii v roku 1918. Počas tohto najturbulentnejšieho obdobia v krajine bol členom „Rady ľudových zástupcov“ a navrhol kľúčové reformy na stabilizáciu mladej demokracie. Mühlhausen opisuje Eberta ako „pragmatika a reformistu nepriateľského voči teórii“. V rámci SPD však panovali obavy, že prezident bude mať priveľkú moc.

Cesta stať sa ríšskym prezidentom

Od roku 1919 až do svojej smrti v roku 1925 pôsobil Ebert ako prvý ríšsky prezident Weimarskej republiky. Jeho predsedníctvo bolo poznačené výzvami, v neposlednom rade Versaillskou zmluvou, ktorú strategicky odmietol ako „nesplniteľnú, netolerovateľnú a neprijateľnú“, no napriek tomu bol nútený ju prijať. Počas svojho funkčného obdobia Ebert vydal pôsobivých 136 mimoriadnych nariadení, aby bol schopný rýchlo reagovať v čase krízy. Napriek tomu sa stal terčom ohováračskej kampane antidemokratických kruhov, ktoré spochybňovali jeho bezúhonnosť.

Obzvlášť bolestivým momentom bol súdny proces v Magdeburgu, ktorý diskutoval o jeho správaní počas štrajku a viedol k politicky očierňujúcemu rozsudku. Ani po smrti nebol Ebert imúnny voči neúspechom: rehabilitovaný bol až šesť rokov po smrti, čo ilustruje spory a napätie svojej doby.

Pohľad do životopisu

Nové vydanie Mühlhausenovho životopisu sa objavuje včas na Ebertovu pamiatku a obsahuje historiografický predhovor a nové obrázky. S 1064 stranami v pevnej väzbe a cenou 68,00 eur predstavuje nielen obsiahlu biografiu, ale stanovuje aj nové vedecké štandardy založené na hĺbkovej analýze zdrojov. Mühlhausen osvetľuje Ebertove úspechy, úspechy, ale aj jeho omyly a nesprávne úsudky, pričom jeho osobnosť vkladá do kontextu krízou zmietanej republiky. Mühlhausen pôsobivo ukazuje hrozby pre weimarskú demokraciu a Ebertove neúnavné snahy o jej obranu.

Odkaz Friedricha Eberta je cítiť dodnes. Vnímal sa ako predstaviteľ celého nemeckého ľudu a využil svoje tvorivé možnosti na stabilizáciu mladých a krehkých demokratických štruktúr. Jeho celoživotné dielo a dnešné spomienky naň nás pozývajú zamyslieť sa nad podmienkami a výzvami demokracie – a ukázať, že snahy brániť demokratické hodnoty nikdy nekončia.