Poľsko stojí pred rozhodnutím: kto bude novým prezidentom?

Poľsko stojí pred rozhodnutím: kto bude novým prezidentom?

Dnes, 1. júna 2025, sa Poľsko nachádza v rozhodujúcom bode obratu: v vzrušujúcom druhom kole volieb bude zvolený nový prezident. Najnovšie prieskumy postavili proti sebe liberálneho kandidáta Rafala Trzaskowského a pravicového konzervatívca Karola Nawrockiho na najvyšší post v štáte. nahlas Juhonemecké noviny Títo dvaja sú prakticky nerozhodní, čo znamená, že voľby sú pre hlboko rozdelené Poľsko smerovou voľbou.

Trzaskowski, liberálny starosta Varšavy, získal v prvom kole 31,3 % hlasov, zatiaľ čo Nawrocki, málo známy historik, získal 29,5 %. BBC nahlásené. V prvom kole sa zúčastnilo viac ako 67 % voličov. V konečnom rozhodnutí podporuje Trzaskowského proeurópsky premiér Donald Tusk, zatiaľ čo Nawrocki má podporu pravicovo konzervatívnej PiS. Víťazstvo Nawrockiho by mohlo sťažiť Tuskovi vládnutie a dokonca viesť k predčasným voľbám.

Politické výzvy

Vo volebnej kampani vyniká dezilúzia z politiky: viac ako 21 % voličov volilo v prvom kole pravicovo extrémistických kandidátov. To by mohlo znamenať, že priaznivci vyradených pravicových extrémistických kandidátov podporia v druhom kole volieb najmä Nawrockiho. Počas predvolebnej kampane opakovane vyvolal rozruch varovaním pred stratou poľskej suverenity zo strany EÚ. Jeho priaznivci z vidieckych oblastí požadujú návrat k tradičným hodnotám a menší vplyv EÚ.

Na druhej strane je Trzaskowski, ktorý sa výrazne hlási k právam LGBT a oslovuje predovšetkým mestských voličov. Medzi jeho politické ciele patrí okrem iného aj liberalizácia interrupčných zákonov a reformy v súdnictve. Zistil však aj to, že jeho podpora v prieskumoch zaostávala za očakávaniami, aj keď bol pred voľbami považovaný za favorita.

Geopolitické dimenzie volieb

Prezidentské voľby bude zároveň ovplyvňovať aj geopolitická situácia. Poľsko sa ako člen EÚ od roku 2004 neustále rozvíja a plánuje investovať 4,7 % svojho HDP do obrany, najmä v kontexte ukrajinskej vojny. Pod heslom „Bezpečnosť, Európa!“ Krajina sa zameriava na vojenskú a ekonomickú bezpečnosť, ako aj na podporu Ukrajiny. Vojna na Ukrajine zvýšila vojenský význam Poľska, pretože poľská armáda má viac vojakov ako Bundeswehr – spolu 206 000.

Nedávno Poľsko prevzalo aj predsedníctvo v Rade Európskej únie, čo tiež prispieva k súčasnej politickej dynamike. Toto predsedníctvo Rady prichádza v ťažkej geopolitickej dobe, ktorá je poznačená ruskou agresívnou vojnou a situáciou na Blízkom východe. Premiér Tusk plánuje množstvo podujatí s cieľom postaviť Poľsko ako aktívneho hráča v EÚ a presadzovať svoj vlastný politický program a zároveň zabezpečiť zdravotnú, energetickú a ekonomickú bezpečnosť v Európe. Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie vníma toto predsedníctvo ako príležitosť na rozhodujúci pokrok v projektoch EÚ v oblasti obrannej a migračnej politiky.

V tejto turbulentnej politickej konštelácii nie je isté, akým smerom sa bude Poľsko uberať. Stretnutie medzi Trzaskowským a Nawrockim neovplyvní len vnútorné záležitosti krajiny, ale bude mať aj ďalekosiahle dôsledky pre vzťahy s Európou a mimo nej. Hlasy voličov dnes rozhodnú o tom, či sa Poľsko bude naďalej uberať proeurópskym smerom, alebo sa stane dôležitejším nacionalizmus.